Choď na obsah Choď na menu
 


Meggi a iné psy

22. 12. 2008

 

           V prvom rade je to veľmi dobre znášanlivý pes nezvykne útočiť a vo všeobecnosti je dosť submisívna. Dokáže sa podriadiť aj drzejšiemu jorkširákovi či mierumilovnému kokríkovi. Ak sa jej však niektorý pes nepáči ( väčšinou sú to psy väčšieho vzrastu, ale nie je to pravidlo) šteká a vrčí a chvost nesie tak vysoko ako sa len dá (bežne ho má spustený alebo tesne pod úrovňou tela). 

      Ak vidí svojich obľubencov je schopná sa obesiť na vodítku a zvyčajne aj začne kňučať. Pred svojimi nepriateľmi je hrdinka ak vie že ju nevidia alebo sú v dostatočnej vzdialenosti či pripnutí na vodítko.

Uvediem príklad z cvičáku:

    Na cvičák chodí veľa psov najmä väčšieho vzrastu (NO, zlatý retriever, BŠO atď). Má pred nimi prirodzený rešpekt a pri každom stretnutí sa vyvalí na chrbát a nepohne sa až dovtedy kým ju ja nezavolám prípadne psa neodoženiem. Avšak ak sa pripletie nejaký menší psík ( či už šteňa alebo menšieho vzrastu), akoby si vybíjala svoj ,,komplex" a po chvíli hrania sa začína nadradzovať váľa ich na zem a pritom vydáva také čudné zvuky ako keby vrčanie a kňučanie dohromady (naozaj by trebalo počuť). Ja ju už mám ,,prečítanú"- poznám jej reakcie a viem ju odhadnúť ( výnimka potvrdzuje pravidlo, a aj Meggi občas prepne), ale aj krízové situácie už pomaličky zvládame.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.