Choď na obsah Choď na menu
 


My :)

1. 1. 2011

   Po dlhšej dobe sa ozývam. Máme tu nový rok 2011 a ja som sa rozhodla napísať článok o našom spolužití- mňa a Meggi :)).

   Keď na nás 9. júla 2007 vykukla z krabice okatá, strapatá potvorka nikto by nepovedal že sa tak hlboko vryje do našich nasledujúcich dní.

   Hneď v prvých pár dňoch som mala tú česť, prísť na to, čo za nátura sa nám doma objavila. Áno, samozrejme, bola ešte malé (hlúpe) šteňa ale jej zvyky z prvých dní jej života a gény sa prejavili veľmi výrazne. S tak nezávislým psom som dovtedy nemala ani najmenšiu česť a preto, musím sa priznať, som výchovu z mojej strany dostatočne domrvila. Naše prechádzky boli groteskou minimálne pre prizerajúcich sa psíčkarov. V roku som sa však dostala na cvičák, kde sme sa dozvedeli o stopovačke, potom prišlo Dogfórum, kde som našla psychickú podporu a dostala rady od majiteľov toho výnimočného ,,plemena,, - bradvečíka :)). 

   Začiatky vo výchove boli ťažké. Hranica mojej trpezlivosti bola veľmi nízko, Meggina ,,antivýchovná" bariéra vysoko. Koľkokrát utiekla, koľkokrát ulovila...  A ja som sa stále nevedela ovládať na toľko, aby som dokázala primerane reagovať. A tak sme spolu prechádzali dňami, zlými aj vynikajúcimi. Avšak aj jedny aj druhé nás posúvali napred :). Zlé síce boli frustrujúce, ale zároveň motivújuce, veď keď to zvládnu oni tak aj my. Dobré dni nás tiež posúvali, tie boli takou odmenou. Postupne sme sa učili nové triky, behali agility, skúšali dogdancing. Dlho som mala pocit že náš vzťah je prázdny, ťažko sa to opisuje. Veci sa zmenili asi až  v dva a pol roku kedy ma Meggi začala omnoho viac vnímať, určite som aj ja zmenili svoje metódy a prístup. A výhrou pre mňa nebol len osobný úspech, ten nával endorfínov, keď sa pes ktorý ma mal predtým doslova na háku, sa teraz na zavolanie vrátil (aj keď nadšenie tam stále akosi chýbalo), ale výhrou mi bol aj pocit hrdosti keď okoloidúci ľudia so záujmom pozerajú na to čudné psie stvorenie, ktoré nesiaha ani po kolenáa (podľa mňa) celkom šikovne ovláda triky, nosí paličky, sadá k nohe, podáva labky.

   V apríli bude mať Meggi 4. narodeniny ( 9.júla prichodeniny) a ja môžem povedať že sa náš vzťah neskutočne zlepšil. Vníma ma oveľa lepšie ako predtým, privolanie sa dosť zlepšilo (ale 100% to ešte stále nie je)- PRIBIEHA s NADŠENÍM a ja konečne vidím kde som robila chybu:).

   POZOR! Nejdem tu nič idealizovať. Pretože vzťah so psom ( tak ako každý vzťah), treba neustále prehlbovať, upevňovať a druhej strane dokázať, že nám môže veriť.  A nás čaká ešte veľmi dlhá cesta... cesta životom :)

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.